Dnes je to už mesiac, čo sa začal môj stredoškolský intrákový život. Áno. Mám 14 rokov a už som na strednej. Na jednej strane som na to hrdá a beriem to trochu ako životný úspech, no zároveň mám obavy, ako dobehnem mojich šestnásťročných spolužiakov.
Pomaly si už začínam zvykať na tento nový životný štýl. Večné čakanie na vlak, učenie sa po dvoch mesiacoch ničnerobenia, neustále zháňanie niečoho pod zub a hlavne existencia v tejto ,,luxusnej" izbe. Najhoršie to však bolo s kamarátmi. Opustiť tých starých a hľadať si nových medzi ľuďmi, ktorých ste nikdy nevideli nie je len tak. No aj tak...všetci sú tu super a zatiaľ som veľmi spokojná. :)
Jediná vec, ktorá je pre mňa ešte vždy tvrdý oriešok, sú víkendy. Aj tak väčšinu času strávim vo vlaku alebo v mojej pohodlnej posteli, z ktorej po ťažkom týždni nie a nie vyliezť. V nedeľu na mňa príde depresia, cestovná horúčka (neviem, ako sa to povie) a vôbec sa mi nechce odísť z domu. Časom si snáď na ten kolobeh zvyknem.
Aj vy bývate na internáte? Aké boli vaše začiatky? :)
Pomaly si už začínam zvykať na tento nový životný štýl. Večné čakanie na vlak, učenie sa po dvoch mesiacoch ničnerobenia, neustále zháňanie niečoho pod zub a hlavne existencia v tejto ,,luxusnej" izbe. Najhoršie to však bolo s kamarátmi. Opustiť tých starých a hľadať si nových medzi ľuďmi, ktorých ste nikdy nevideli nie je len tak. No aj tak...všetci sú tu super a zatiaľ som veľmi spokojná. :)
Jediná vec, ktorá je pre mňa ešte vždy tvrdý oriešok, sú víkendy. Aj tak väčšinu času strávim vo vlaku alebo v mojej pohodlnej posteli, z ktorej po ťažkom týždni nie a nie vyliezť. V nedeľu na mňa príde depresia, cestovná horúčka (neviem, ako sa to povie) a vôbec sa mi nechce odísť z domu. Časom si snáď na ten kolobeh zvyknem.
Aj vy bývate na internáte? Aké boli vaše začiatky? :)
Zopár fotiek z nedeľnej prechádzky. :) Vďaka týmto láskam je hneď život krajší.
Vážne obdivujem všetkých ľudí na intrákoch. Padavka ako ja by to nezvládla :) A všetci vravia, že sa to časom zlepší, tak držím palce.
OdpovedaťOdstrániť