Vitajte späť!
Tiež niekedy bývate zaseknutí v kolobehu rutiny, kedy všetku svoju pozornosť venujete len jednej jedinej činnosti? Myslím si, že v dnešnom svete ,,rýchlych a úspešných životov" sa to už určite stalo každému z nás. Na prvom mieste v rebríčku hodnôt máme prácu či školu v domnení, že práve to z nás urobí ľudí prospešných pre túto spoločnosť a zabezpečí nám to žiarivé vyhliadky do budúcnosti. Napríklad my, mladí študenti častokrát venujeme 90% voľného času učeniu, aby sme raz boli považovaní za niekoho, či už v očiach rodičov, známych, kamarátov a tiež samých seba. Hoci nás to niekedy vôbec nenapĺňa, alebo dokonca ubíja. Zabúdame na sebarozvoj, záľuby a oddych. Svojim endorfínom nenechávame voľnosť, neustále im sľubujeme, že sa budú mocť vyplaviť len čo príde ten správny čas.
Lenže nastal ten očakávaný budúci víkend a situácia sa opakovala. Znova a znova. Úprimne si už ani nepamätám, či som v tom kine nakoniec bola...
Netvrdím však, že povinnosti máme odkladať nabok pri každej možnej príležitosti. Je dôležité mať cieľ, vzdelávať sa, pracovať na skvelej kariére, no nie na úkor svojho šťastia. A práve to som doteraz robila ja. Lívia, študentka tretieho ročníka na bilingválnom gymnáziu. Schválne som to napísala takto snobsky. Pretože keď si predstavím, koľko času, energie a hlavne zážitkov s rodinou a priateľmi som obetovala kvôli dokonalým výsledkom v škole, mal by dnes zo mňa byť hotový človek. Sebavedomý, pripravený byť hodený do vody. Uvedomila som si však, že od toho človeka už nemám až tak ďaleko, no musím popracovať aj na iných veciach ako sú vedomosti. A práve s tým cieľom som sa opäť rozhodla vrátiť k blogovaniu. Snažím sa vybudovať dokonalý vesmír pre svoj relax a kretivitu, ktorú som bohužiaľ posledné tri roky nepovažovala za súčasť svojho bytia.
Tiež niekedy bývate zaseknutí v kolobehu rutiny, kedy všetku svoju pozornosť venujete len jednej jedinej činnosti? Myslím si, že v dnešnom svete ,,rýchlych a úspešných životov" sa to už určite stalo každému z nás. Na prvom mieste v rebríčku hodnôt máme prácu či školu v domnení, že práve to z nás urobí ľudí prospešných pre túto spoločnosť a zabezpečí nám to žiarivé vyhliadky do budúcnosti. Napríklad my, mladí študenti častokrát venujeme 90% voľného času učeniu, aby sme raz boli považovaní za niekoho, či už v očiach rodičov, známych, kamarátov a tiež samých seba. Hoci nás to niekedy vôbec nenapĺňa, alebo dokonca ubíja. Zabúdame na sebarozvoj, záľuby a oddych. Svojim endorfínom nenechávame voľnosť, neustále im sľubujeme, že sa budú mocť vyplaviť len čo príde ten správny čas.
Nemôžem ísť s tebou do kina, v pondelok mám tri testy. Čo tak budúci víkend?
Lenže nastal ten očakávaný budúci víkend a situácia sa opakovala. Znova a znova. Úprimne si už ani nepamätám, či som v tom kine nakoniec bola...
Netvrdím však, že povinnosti máme odkladať nabok pri každej možnej príležitosti. Je dôležité mať cieľ, vzdelávať sa, pracovať na skvelej kariére, no nie na úkor svojho šťastia. A práve to som doteraz robila ja. Lívia, študentka tretieho ročníka na bilingválnom gymnáziu. Schválne som to napísala takto snobsky. Pretože keď si predstavím, koľko času, energie a hlavne zážitkov s rodinou a priateľmi som obetovala kvôli dokonalým výsledkom v škole, mal by dnes zo mňa byť hotový človek. Sebavedomý, pripravený byť hodený do vody. Uvedomila som si však, že od toho človeka už nemám až tak ďaleko, no musím popracovať aj na iných veciach ako sú vedomosti. A práve s tým cieľom som sa opäť rozhodla vrátiť k blogovaniu. Snažím sa vybudovať dokonalý vesmír pre svoj relax a kretivitu, ktorú som bohužiaľ posledné tri roky nepovažovala za súčasť svojho bytia.
Jediným mojím predsavzatím do roku 2019 je byť šťastná. Malými krôčikmi motivovať seba aj vás k pozitívnym zmenám, lebo ako hovorí aj názov môjho blogu, každý z nás dostal len jeden život, ktorý treba žiť tu a teraz. :)
Ten život, po ktorom túžim(e) je na dosah, len treba nájsť rovnováhu medzi povinnosťami, sebarozvojom a oddychom. Veľmi ti prajem, aby si tú rovnováhu v živote našla, pretože to je podľa mňa kľúčom k spokojnému životu. Teším sa na každý nový článok a budem ťa trpezlivo sledovať a pomáhať ti na tejto ceste. :)
OdpovedaťOdstrániťVelice upřímný článek :) Taky jsem si několikrát pomyslela, kolik jsem toho obětovala na úkor různým (nejen) školním povinnostem... Přeji ti, ať se ti s blogem daří a vytvoříš si takový prostor, který si představuješ :)
OdpovedaťOdstrániťS tou školou ti rozumiem, tiež som kvôli tej svojej prišla o veľa krásnych zážitkov. :(
OdpovedaťOdstrániťRebelliouslily